O chove
Lygodactylus luteopicturatus
(Pasteur 1964)
Podčelad:Gekkoninae
Vyskytuje sa na rozsiahlom území Tanzánie, Etiópie a v Keni. Ďalej sa vyskytuje na mnohých ostrovoch pozdĺž východného pobrežia Afriky, napr.: Zanzibar. Žijú na kmeňoch stromov, ale aj na múroch domov. Aj u tohto druhu si strážia samce háremy samíc. Na tom istom strome na ktorom žije samec so samicami žijú aj mláďatá. Obľúbenými stanoviskami tohto gekóna sú palmové háje, parky a stromy na pobreží.
Jedná sa o pomerne plachého gekóna, ktorý zostáva plachý aj v teráriu, a pri zaregistrovaní pohybu v miestnosti sa okamžite schovávajú za predmety v teráriu. Pohlavie sa dá rozoznať podľa análnych pórov, ale v dospelosti je dobre rozoznateľné podľa farby zvierat. Samce majú žltú hlavu a tyrkysovo modré telo, najme keď sa vyhrievajú pod lampou. Samice sú hnedé s nevýrazne žltou hlavou a menšie. Farba zvierat odráža náladu zvierat, dominantné samice môžu sfarbením pripomínať samcov.
V našom chove sú samice vždy menšie a majú biele hrdlo. Samce majú hrdlo čierne dorastajú do dĺžky 8 cm. Mláďatá tohto druhu sú hnedé, často s nenápadnými pruhmi vytvorenými s tmavších škvŕn. Od troch mesiacov získavajú samičie sfarbenie so žltavou hlavou, okolo pol roku života začínajú byť mladé samce nápadnejšie sfarbené a pohlavie sa dá bezpečne rozlíšiť. Pohlavne dospievajú vo veku 9 mesiacov. Páriť ich je ale lepšie až vo veku jedného roka.
Žiaľ aj tieto gekóny sú obetami častých importov, navyše ich odchov sa zdá byť náročnejší. Chováme ich rovnako ako L. kimhowelli. Naša chovná samica zniesla 6 vajíčok, vždy po dvoch. Inkubované boli priamo v teráriu v bambusovej rúrke do ktorej ich samica zniesla. Potom žiaľ dostala krivicu a uhynula. Pritom cez znáškovú sezónu dostávala každý mesiac cvrčka ktorí bol potretý kombinalom AD3. Pozor na predávkovanie, cvrčka treba len trocha zašpiniť. V zimných mesiacoch keď bola teplota v teráriu nižšia a gekóny sa prestali rozmnožovať som kombinal na tri mesiace vysadil, aby nedošlo k predávkovaniu. Žiaľ samičke sa to stalo osudné, pri skrytom spôsobe života týchto gekónov sme si všimli neskoro začínajúcu chorobu. Ešte žila tri mesiace , ale potom uhynula. Zdá sa že tieto gekóny sú náročnejšie na príjem vitamínu AD3. Nakoniec sa zo 6 vajíčok vyliahli len dve mláďatá, našťastie samice. V súčasnosti máme dva pári a dúfame, že sa na budúci rok podaria odchovy.
V literatúre sa uvádza, že obidva druhy sa dajú chovať spoločne, prípadne s inými malými druhmi denných gekónov z rodu Lygodactylus, alebo Phelsuma. Obidva nami chované druhy lygodactylov sme skúsili chovať spoločne, ale pri spoločnom chove sme narazili na jeden problém. Keďže L. luteopicturatus sú plachší, musel som podávať väčšie množstvo cvrčkov inak hrozilo že L. kimhowelli všetko zožerú. Tí ale vďaka svojej pažravosti a nebojácnosti priberali, takže spoločný chov som nakoniec ukončil. V malom teráriu odporúčam chovať len pár. Zdá sa že samice si v rámci samcovho teritória udržujú svoje malé teritória. Nevylučujem ale, že vo väčšom teráriu sa nedá chovať spoločne viacej samíc, treba len vyskúšať.