Lygodactylus kimhowelli

12.12.2011 18:46

                                                   Lygodactylus kimhowelli

                                                                                  (Pasteur 1995)

                                                                         Podčelaď: gekkoninae

Gekóny rodu lygodactylus sú felzumám najbližší príbuzní gekoni, a podobne ako oni majú dennú aktivitu. Takisto ako felzumi, veľmi radi lížu sladký nektár z kvetov. Celý rod zahŕňa okolo šesťdesiat druhov,  rozšírených v subsaharskej Afrike a na Madagaskare. Žijú v savanach a lesnatých oblastiach, kde osídľujú stromy, na ktorých žijú v skupinách o jednom samcovi a viacerých samiciach. Spolu s dospelými žijú na stromoch aj mláďatá. Samci sú veľmi teritoriálny. Samice znášajú väčšinou po dvoch vápenitých vajíčkach,  častokrát na spoločné miesto.   Typovým druhom rodu je L. capensis, A. Smith,1849.

 

L. kimhowelli sa vyskytuje len na malom území Tanzánie. Typová lokalita výskytu tohto druhu je Amboni  Caves v Tanzánii. Jaskyňa Amboni leží západne od mesta Tanga, na severe Tanzánie, a východne od pohoria Usambara. Okrem typovej lokality bol už výskyt preukázaní  aj na východných svahoch pohoria Usambara. Ďalej sa spomínajú hraničné oblasti s Keňou,  a pravdepodobne je rozšírení aj päťdesiat kilometrov do Kene, pozdľž pobrežia, a takisto päťdesiat kilometrov smerom južne, pozdĺž Tanzánijského pobrežia.

 

L. kimhowelli je najväčší spomedzi gekonov rodu Lygodactylus, ale aj napriek tomu, jeho celková dĺžka je len 9 cm u dospelých samcov. Samice sú menšie. Ich malá veľkosť je zároveň aj ich veľkou výhodou, pretože terárium s týmito nádhernými malými gekonmi nezaberie príliš veľa miesta. Sfarbenie tela je šedé s nádychom do modra, hlava je sfarbená do žlta. Celý chrbát zdobí nápadná čierna kresba, v podobe čiernych pásov na boku, ktoré začínajú podkovitov kresbou v oblasti nozdier, a pokračujú cez oko až k zadným nohám. Ďalšie dva pasy začínajú za hlavou, a pokračujú cez celý chrbát až ku koreňu chvosta. Na hlave je čierna kresba v podobe dvoch, navzájom sa zlievajúcich čiernych škvŕn. Nohy sú bez čiernej kresby. Na chvoste sa nachádzajú rozmazané tmavé škvrny, brucho je žlté. Mláďatá sú sfarbené podobne ako dospelí , ale ich sfarbenie je pestrejšie, a brucho nápadne tehlovo červené. Čo sa týka pohlavných rozdielov, tak samce sú väčšie a robustnejšie než samice, a majú špicatejšiu hlavu. Ďalším rozlišovacím znakom by mohlo byť hrdlo: samci ho majú spravidla čierne,  samice biele. Žiaľ toto nie je sto percentný rozlišovací znak na určenie pohlavia, pretože mnohé jedince majú hrdlo biele s čiernymi pruhmi, a to tak samce ako aj samice. V januári 2011 sa nám narodili tri mláďatá, ešte vo veku šesť mesiacov mali iba náznaky tmavých pásikov na hrdle, mysleli sme si že sa jedná o mladé samice. Vo veku asi osem mesiacov sa im začali pásiky tmavnúť. Ešte stále sme dúfali že všetci traja gekony budú samice, lenže asi vo veku desať mesiacov začal gekónom hrubnúť koreň chvosta, a objavili sa im aj preanálne póry. Myslím si, že u týchto gekonóv sa dá spolahlivo určiť pohlavie až vo veku okolo 10-12 mesiacov, podľa zhrubnutého koreňa chvosta, a preanálnych pórov u samcov.

 

Na chov jedného páru používame terárium o rozmeroch 25x25x45 (dxhxv).Ako substrát používame lignocel (kokosové vlákno), alebo vláknitú rašelinu. Bez problémov sa dá ale použiť ako podklad aj papier. Vybavenie tvoria bambusové alebo korkové rúrky, do ktorých samice znášajú vajíčka. Na dekoráciu používame umelé rastliny. Nevyhnutná pre samice je miska s drvenými vaječnými škrupinami alebo sépiovou kosťou. Samozrejme nesmie chýbať miska s vodou. Týmto gekónom nevyhovuje vysoká vlhkosť vzduchu( stačí 50-60%), pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa horšie zvliekajú. Rosíme vždy ráno, tak aby terárium do obeda  vyschlo, len okolo misky s vodou udržujeme vlhko. Keďže sa jedná o denné gekóny, majú vyššie nároky na svetlo, ale v teráriu stačí svietiť niektorou s originálnych žiaroviek pre teráriové zvieratá, alebo úspornou žiarovkou o výkone 5W. Obidva svetelné zdroje obsahujú aj podiel UVB žiarenia, samozrejme originál žiarovky sú lepšie. V letnom období sa teploty v teráriu pohybujú okolo 30 stupňov cez deň a okolo 24 stupňov v noci, veľmi  záleží na vonkajších teplotných podmienkach a podmienkach v byte. V zimnom období sa teploty pohybujú okolo 28 cez deň a 20 stupňov v noci. Svietime 12 hodín denne. V zime skracujeme osvetlenie o dve hodiny, ale toto podľa mňa nie je potrebné, pretože gekóny pochádzajú z rovníkovej oblasti , kde deň trvá prakticky rovnako ako noc. Na druhej strane,  skrátenie dňa a zníženie teploty, gekónov utlmí a prestanú sa rozmnožovať, takže samice si môžu oddýchnuť, a načerpať nové sily do ďalšej rozmnožovacej sezóny.

 

Dospelých kŕmime každý druhý deň, mláďatá do veku troch mesiacov každý deň. Dospelým podávame cvrčky a smíkaní hmyz (pavúky, muchy a lúčne koníky) primeranej veľkosti. Čerstvo vyliahnutým  mláďatám podávame mikro cvrčky, octomilky a občas veľmi malé pavúky. Všetku potravu posýpame zmesou originál vitamínov pre plazy, do ktorých ešte primiešavame mleté vaječné škrupiny a sépiovú kosť, všetko 1:1. V tomto roku naša samička zniesla 12 znášok, vždy po dvoch vajíčkach, len v jednej bolo iba jedno vajíčko. Vajíčka sú vždy zlepené, a znesené v dutých bambusových rúrkach. Hneď ich dávame do krabičiek  s mierne vlhkým vermikulitom, ktoré buď necháme priamo v teráriu, alebo ich dávame do inkubátora. V teráriu teploty kolíšu, pozri vyššie. V inkubátore je konštantná teplota 26 stupňov. V teráriu sa mláďatá liahli po 64 až 86 dňoch. Záleží na teplotách vonku, v lete máme v byte cez obed teploty aj cez 30 stupňov, vtedy je inkubačná doba krátka. V inkubátore sa mláďatá liahli po 74 až 77 dňoch. Vajíčka Lygodactylov sa zdajú byť veľmi odolné. Stalo sa mi, že pri kontrole vajec som na jednom objavil začínajúcu pleseň. Pri odstraňovaní slabým roztokom hypermangánu som vajíčko nechtiac rozpučil pinzetou, a druhé mi spadlo z výšky cca 20 cm naspäť do krabičky.  Napriek tejto nehode sa z druhého vajíčka mláďa vyliahlo. Aj napriek tomu s vajíčkami neodporúčam pri nevyhnutnej manipulácii otáčať. Vyliahnuté mladé majú okolo  2,5 cm. Prvé dva mesiace ich chováme po jednom v malých plastových krabičkách. Sú veľmi žravé a aj napriek svojej malej veľkosti dokážu premôcť celkom veľkého cvrčka. Ideálna veľkosť mikro cvrčkov je: šírka hlavy mláďaťa. Pre mladé sú smrteľné dlhodobé teploty v teráriu nad tridsať stupňov. V jednom teráriu nám zomreli mláďatá v priebehu jedného dňa, keď teplota v byte cez obed vystúpila na 34 stupňov a my sme neboli doma. Mláďatám rosíme tiež ráno, veľmi mierne.

 

Žiaľ tieto gekóny sa stále vo veľkom dovážajú. Osobne som mal možnosť vidieť u jedného nemenovaného importéra v jednom teráriu snáď 100 týchto gekónov, doslova v zúboženom stave. Keďže som nikde nemohol zohnať odchovy stavil som aj ja na importy. S 15 kusov nakoniec prežili len 2:1. Aj keď som sa snažil vyberať vždy len jedince ktoré neboli vychudnuté, a mali čo najmenej vonkajších parazitov, tak výsledok bol skoro vždy rovnaký. Gekóny uhynuli buď hneď po pár dňoch, alebo po nejakom krátkom čase, väčšinou po dvoch až troch mesiacoch, prestali primať potravu, začali chudnúť, a nakoniec uhynuli. Príčiny úmrtí sú zrejme stres, dehydratácia, a pravdepodobne veľké množstvo vnútorných parazitov. Preto si dovolím upozorniť mladých začínajúcich chovateľov, aby zbytočne nevyhadzovali peniaze za importované zvieratá, pretože je to naozaj kúpa mačky vo vreci, a radšej si zohnali mláďatá z odchovu, u ktorých je úmrtnosť prakticky nulová.

 

A na záver niečo o priemerných teplotách a zrážkach v meste Tanga a horskom pralese Usambara podľa  WMO(World meterological organization). V meste Tanga je klíma horúca, najvyššie denne teploty sú v mesiacoch január až apríl, teploty môžu v marci dosahovať až 33 stupňov. Denné minimá sa pohybujú medzi 23 až 24 stupňami. Najchladnejšími mesiacmi sú júl, august  s denným maximom 28,7 respektíve 28,6stupňa v auguste, s denným minimom medzi 19 až 20 stupňami. Najviac prší v marci 243,1 mm. čo je cca.14 dní kedy prší  a apríli 290,9 mm. Čo je cca 15 dní dažďa. Najmenej prší v januári a februári maximálne 35mm. V januári tri dni a vo februári dokonca len dva. Naopak horsky prales Usambara je oproti pobrežiu chladnejší. Napr. v novembri klesajú v noci teploty len na 17 stupňov a denné maximum je 26 stupňov. Najteplejšie mesiace sú január až apríl s priemerným denným maximom vo februári 25,9 stupňa. Najchladnejší opäť júl august s denným priemerom 21 stupňa. Najviac prší v mesiacoch apríl a máj, v máji až 215 mm. Najmenej prší v auguste len 21 mm. Pomerne málo prší aj od decembra do februára, len okolo 60 až 70 mm.