O chove
Rhacodactylus ciliatus
(Guichenot,1866)
Podčelaď: Diplodactylinae
O tomto podľa mňa jednom s najkrajších gekónov sa nebudem veľa rozpisovať. Článkov je plný internet a navyše vyšla o gekónoch rodu Rhacodactylus samostatná kniha: L. Klátil, Pagekoni rodu Rhacodactylus, kde sa dočítate úplne všetko o chove týchto gekónov. Dostupná je bežne v kníhkupectvách. A tak napíšem len pár zaujímavostí a postrehov z vlastného chovu, prípadne zdôrazním a upozorním na niektoré dôležité aspekty chovu o ktorých sa píše aj v knihe. Guichenot pôvodne tohto gekóna popísal pod názvom Correlopus ciliatus, a až do roku 1994 bol známy len z jedného preparátu v Muséum National d Historie Naturelle v Paríži. V roku1994 bol vyhlásený za vyhynutého, ale už na jeseň toho istého roku bol znovuobjavení a potvrdení jeho výskyt na ostrove Ile des Pins. Gekóna znovuobjavili expedície z Nemecka a USA.
Čo sa týka samotného chovu tiež doporučujem chovať samca s troma až štyrmi samicami. Chov v páre sa mi absolútne neosvedčil, samec samicu doslova uštval a museli sme ho oddeliť do iného terária. Dokonca jej pravdepodobne pri pokuse o párenie odhryzol chvost(našli sme ju jeden večer po príchode domov už bez chvosta). Samice sú pripravene na párenie vo veku 1,5 roka. Skúšať to skôr je tak isto hazard so zdravím samice, navyše z vajíčok tak mladej samice sa liahli slabé mláďatá(vlastná skúsenosť). Čo sa týka inkubácie vajec, tak na začiatku chovu som skúšal inkubovať v podomácky vyrobenom inkubátore z upraveného starého akvária. To sa mi ale moc neosvedčilo, pretože máme cez leto v byte vysoké teploty(aj cez 30 stupňov), a vajíčka sa pri dlhodobo vysokých teplotách kazili. To nás donútilo kúpiť profesionálny inkubátor help nursery 2, ktorý pri vysokých teplotách chladí. V tom máme teplotu nastavenú na 26 stupňov, čo je teplota pri ktorej sa liahnu samice. Vývoj pohlavia sa dá u Rhacodactylov ovplyvniť teplotou. Do 26 stupňov sa liahnu väčšinou samice od 28 a viac samce. Mnohý autori na internete uvádzajú, že vajíčka inkubujú v krabičkách s vermikulitom voľne položených v byte. Tak isto sa odporúča pri inkubácii vajec rozdiel medzi teplotou cez deň a v noci. Keďže tento spôsob inkubácie vajec nemám odskúšaní, nemôžem ho vyvrátiť ani potvrdiť. Ak však majú samice možnosť, tak hrabú veľmi hlboko(zvyčajne až na dno dózy s rašelinou pripravenej na znášanie). Ak tak robia aj v prírode, a vajíčka zahrabávajú hlboko do zeme, tak sa dá usudzovať, že vajíčka sa vyvíjajú v substráte v stabilnej teplote. Na druhej strane sa mi stalo, že samica zahrabala vajíčka len plytko do substrátu v rohu terária, alebo som ich našiel znesené v bambusových rúrkach(vajíčka v rúrkach boli nájdené vždy neskoro a boli už skazené- zrejme slabá vlhkosť v rúrke). Vajíčka odložené na zem terária sa vyvíjali normálne a vyliahli sa z nich zdravé mláďatá. Odkladanie vajec na zem terária zrejme súvisí s menšou možnosťou výberu miesta na znášku oproti podmienkam vo voľnej prírode, kde ma samica väčšiu možnosť výberu. Zvláštne ale je, že aj napriek stabilnej teplote v inkubátore sa mladé liahli v rozpätí 51 až 64 dní, pritom vajíčka neboli v teráriu nikdy dlhšie ako dva dni. Treba dávať pozor aby na vajíčka v dóze nekvapkala vyzrážaná voda, stačí kvapka, a vajíčko je skazené.
Terárium: musí byť orientované na výšku, minimálny rozmer 50x50x80. Ideálne je umiestniť do terária toľko bambusových rúrok, aby si každé zviera našlo svoj úkryt. Ako substrát používame lignocel, prípadne vláknitú rašelinu. U dospelých zvierat máme v teráriách aj živé rastliny, pomáhajú udržiavať vlhkosť. U mláďat používame ako podklad papier, a namiesto živých rastlín umelé, kvôli lepšiemu udržiavaniu hygieny. Prečo papier? Odpoveď je jednoduchá a možno až trochu smiešna. Mladé Rhacodactyli sú síce aktívny lovci, ale na druhej strane strašne neohrabaní. Prvé mláďatá nám zomreli na udusenie po zožratí rašeliny. S papierom sa zdá byť všetko v poriadku, aj keď mladé zápasia aj s ním, ale dokážu ho pri chytení vypľuť. Mladé kŕmime 5x do týždňa, dospelé cca každý tretí deň.
Teplota: v tomto bode asi so mnou mnohý súhlasiť nebudú, ale čudujem sa odkiaľ berú informácie, že Rhacodactylom stačia izbové teploty. Ak ma niekto byt v ktorom ma cez deň 30 stupňov, tak je všetko „v poriadku“, ale pochybujem, že také vysoké teploty bez možnosti ochladenia sa v úkryte, budú Rhacodactylom vyhovovať. Ja mám cez leto v teráriach s Rhacodactylmi okolo 30stupňov pod žiarovkou. V noci klesá teplota okolo 24. V zime je teplota maximálne 28 a v noci 22 a menej stupňov. Od júna tohto roku som sledoval stránky WMO(world meteorological organization), a meteoblue.com. V júni a júli stúpali teploty na Iles des Pins až na 34 stupňov a pomerne dosť pršalo. V septembri sa „ochladilo“ na 29 a v októbri dokonca v noci krátko klesali teploty na 16 stupňov.
Napr. 5. Decembra 2011 bolo na Iles des Pins 29 a v noci 24 stupňov s občasným dažďom. Na ostrove často prší, aj preto rosíme terária každý večer, v letných mesiacoch rosíme viac. Najväčšie zrážky sú od januára do júna, niektoré mesiace prší v priemere až 17 dní. Toto všetko znamená že Rhacodactyli majú radi teplo a vlhko, v zime svetlo nevypínam, ale teploty mám v teráriu nižšie.
Vitamíny: sú potrebné tak ako u väčšiny jašterov, a treba povedať, že Rhacodactyli sú zvlášť citliví na nedostatok vápniku v potrave a vitamínu AD3. Jeho nedostatok vedie k ochoreniu ľudovo nazývanému krivica(rachtitis). Všetok hmyz vždy obaľujeme zmesou originál vitamínov pre plazy, zmiešaných so sépiovou kosťou a vaječnými škrupinami v pomere 1:1:1. V teráriách svietime žiarovkami s podielom UV, a každý mesiac pridávame na cvrčky tesne pred skŕmením vitamín AD3. Na každého cvrčka urobíme malú bodku, to sa ale týka iba mláďat, ktoré máme v teráriách väčšinou po šesť. Dospelým dávame cvrčka vždy z pinzety a vždy iba jedného. Takto presne vieme, že každý dospelí kus zožral jedného cvrčka. Podľa mňa svietiť čisto iba žiarovkou bez podávania kombinalu AD3 u Rhacodactylov nestačí, pretože aspoň naše zvieratá sa nikdy nevyhrievajú a najmä samice opúšťajú úkryty až po zhasnutí osvetlenia.