Chov cvrčkov

Na internete som našiel niekoľko článkov venujúcich sa chovu cvrčkov, ale ako to už väčšinou býva, čo článok to iné skúsenosti. Takže aj tento môj článok, budú  moje vlastné skúsenosti.  Je mi jasné,  že veľkochov určený na obchodné účely predaja musí fungovať inak,  ale tento môj jednoduchý mini chov stačí na uživenie cca 70 gekónov.

Hneď na začiatku zodpoviem častú otázku z internetových fór:  Ktorý chov zapácha viac, cvrčkov alebo švábov? Odpoveď je jednoduchá, obidva chovy ak sa dodržiava hygiena nesmrdia.  Jednoducho povedané, čistý chov nepáchne, či už sa jedná o cvrčky, alebo šváby.

Ďalšou pomerne častou otázkou je: Či dokážu cvrčky po úteku  prežiť v bytových podmienkach? Moja skúsenosť je že nie,  a to sa musím priznať, že už nám ich za tie roky čosi poutekalo. V byte máme pomerne teplo najmä cez leto, pozri články o našich gekónoch.  Že neprežijú usudzujem podľa toho, že aj napriek tomu, že pravidelne chytím malého cvrčka na úteku, nikdy som žiadneho nepočul v byte cvrlikať. A to znamená, že dospelosti sa nedožijú. Podľa mňa cvrčky chované po mnoho generáciách v ideálnych podmienkach, sú citlivé na teplotu a jednoducho neznesú jej výkyvy, ktoré sú v bytoch prirodzené a v rodinných domoch ani netreba písať. Navyše v upratanom a čistom byte toho moc cvrčky pod zub nezoženú.

K chovu cvrčkov ma priviedla skutočnosť, že v obchodoch so zvieratami  sú drahé, a problém bol tiež zohnať mikrocvrčky . Naopak dospelé vydržali len pár dní.

Cvrčkáreň som umiestnil v pivnici rodinného domu do miestnosti s plynovým kotlom . Kotol počas zimných mesiacov miestnosť vyhrieva. V miestnosti mám obyčajné drevené regály, na ktorých je položený 2cm polystyrén obalený alobalom. Alobal odráža teplo naspäť do plastoboxov.  Cvrčky chovám v plastoboxoch rôznej veľkosti, ktoré sú položené na vyhrievacích kábloch. Stačia 25W káble. 40W sú už moc silné a roztavia boxy. Do vrchnákov plastoboxov som urobil horúcim klincom pozdĺžne ryhy, ktoré slúžia ako vetracie otvory. Používam rôzne veľkosti boxov. Vo väčších chovám dospelé cvrčky, v menších inkubujem násady s vajíčkami. Ak  vajíčka inkubujem vo veľkom plastoboxe cvrčky neprekladám, vyliahnu sa a dospejú v tom istom boxe. Z menších boxov ich po dosiahnutí veľkosti cca 0,5 cm presýpam do väčších. Podľa veľkosti boxu do neho umiestňujem jednu až päť krabičiek s nakladenými vajíčkami. Po skŕmení dospelých cvrčkov v boxe, tento box vyumývam horúcou vodou, a do sucha ho utriem papierovou servítkou. Nikdy nepoužívam žiadne čistiace prostriedky, pretože hmyz je citlivý na akékoľvek, aj malé množstvo chemikálií. Samozrejmosťou je udržiavanie čistoty v chovnej miestnosti. Časom sa pri umývaní boxov zdrsní ich povrch, a najmä čerstvo vyliahnuté cvrčky môžu po stenách vyliezť von. Ich úteku zabránime jednoducho tak, že celý box oblepíme okolo vrchu priesvitnou lepiacou páskou, po ktorej cvrčky nevedia chodiť. Ako úkryty slúžia cvrčkom kartóny od vajec ,alebo pokrčený novinový papier. Ukladať kartóny na stojato má výhodu v tom, že trus cvrčkov padá na dno nádrže.  Ak cvrčkom vyčistíme nádrž, a kartóny vymeníme za čisté, nič sa nestane, cvrčky určite nepotrebujú cítiť pach svojej kolónie, tak ako niektoré druhy švábov.

V súčasnosti chovám dva druhy cvrčkov, cvrčka domáceho Achatea domestica, a cvrčka banánového Gryllus assimilis. V minulosti som choval aj cvrčka Grullus bimaculatus, je to veľký druh cvrčka, ale pomerne pomaly rastie. V literatúre sa uvádza, že jaštery ho požierajú neochotne, naše chameleóny a gekóny ich žrali. Vraj tento druh cvrčka má pre jašterov horkastú chuť. Neviem to potvrdiť, nikdy som sa na to žiadneho jaštera nepýtal, a sám som ich nikdy nejedol.

 Čo sa týka potravy pre cvrčky, základom je zelené kŕmenie, v lete najme púpavový list, kapusta, šalát, kalerábový list, kel, ďatelina, z ovocia sú to hlavne jablka a hrušky. V zime pestujeme ružičkový kel, ktorý nezamŕza. Žiaľ má tuhý list a menšie cvrčky ho nepohryzú, a preto ani nežerú. V zimných mesiacoch nechávame kel trocha preschnúť, inak hrozí zarosenie nádrže. Na ovocie pozor, nemalo by sa strúhať, pretože rýchlo kvasí. Pri každom kŕmený odstraňujeme starú zeleninu aj ovocie, aby zbytočne v boxoch neplesniveli. Pozor na ovocie a zeleninu z hypermarketov, stalo sa nám že sme si otrávili cvrčky, treba ju vždy dobre umyť. Druhou dôležitou súčasťou kŕmenia sú psie granule pomleté a podávané nasucho, alebo rozmočené vodou, prípadne kvalitne krmivo pre akvarijné ryby. Obidve krmivá sú dôležitým zdrojom bielkovín pre cvrčky, ak im chýbajú bielkoviny prejavuje sa u nich silný kanibalizmus. Vodu dávame na vatové tampóniky, len cvrčkom do druhého instaru, inak potrebujú cvrčky sucho.

Do krabičiek na znášanie vajíčok dávame bežnú záhradkársku vláknitú rašelinu, ktorú je lepšie pred použitím sterilizovať. Rašelinu prekrývame  muším pletivom, inak cvrčky vajíčka požierajú. Krabičky v chovej nádrži meníme po jednom týždni . Krabičky v nádrži na liahnutie rosíme zľahka každý večer . Keď sa začnú cvrčky liahnuť ešte týždeň opatrne násadu rosíme, cvrčky sa liahnu toľko dní koľko bola násada u dospelých. Toto zabezpečí zároveň malým cvrčkom potrebné vlhko, ktoré potrebujú do druhého instaru. Vývoj do dospelosti je závislí na teplote, čím vyššia tým skôr cvrčky dospejú. V zásade to  trvá štyri až šesť týždňov.

Na záver niekoľko kuriozít, ktoré sa pri chove cvrčkov podarili mojej mame, bez ktorej pomoci pri chove(často som na lezeckých cestách, navyše celý chov cvrčkov je v rodinnom dome mojich rodičov) by som mohol celý chov zabaliť. Podarilo sa jej zabudnúť krabičku s nakladenými vajíčkami vonku, v januári, navyše mrzlo celý deň. Po dvoch dňoch keď si spomenula, dala vajíčka späť do cvrčkárne. Aj po takejto kryoterapii sa z vajíčok vyliahli malé cvrčky. Raz sme kúpili zlú rašelinu, silno plesnivela aj po sterilizácii, na jej povrchu bola dokonca niekoľko centimetrová vrstva plesne. Po jej odstránení sa aj s takto napadnutej rašeliny vyliahli cvrčky. Zmiešanie banánových a obyčajných cvrčkov nevadí, banánové obyčajných na začiatku predbehnú rastom. Dajú sa skôr skŕmiť a ďalej pokračujeme len chovom obyčajných. Alebo banánové oddelíme a pokračujeme v chove.

A na záver ešte jedno upozornenie. S cvrčkami vždy manipulujeme v chladnej miestnosti( aby po prípadnom úteku zahynuli), alebo vo vani, pretože cvrčky nedokážu behať po hladkých plochách.